Vznik Československa neprijali všetci jeho obyvatelia s nadšením. Na Slovensku sa nový štát stretol s odporom najmä tých skupín obyvateľstva, ktoré boli späté s Uhorskom.
Išlo predovšetkým o Maďarov a Nemcov. V tomto smere, jednou z najodbojnejších oblastí Slovenska bol Spiš, práve kvôli značnej koncentrácii spomínaných národností.
Od vyhlásenia Československej republiky spišskí Maďari a Nemci rôznymi memorandami a vyhláseniami odmietali pripojenie Spiša k československému štátu.
Na presadzovanie týchto požiadaviek si zriadili Maďarské a Nemecké národné rady spolu s gardami, ktoré mali udržiavať poriadok v župe.
Na Spiši sa našli aj Slováci, ktorí odmietali začlenenie do Československa. Tí boli organizovaní najmä vo Východoslovenskej rade, ktorú viedol Prešovčan Viktor Dvorčák.
Najaktívnejšími zástancami Uhorska v župe však boli spišskí Nemci, ktorých centrom bol Kežmarok. Krátko po vzniku Československej republiky si založili Hornouhorskú nemeckú národnú radu. Pobočky tejto rady zanedlho vznikli aj v ďalších spišských obciach v ktorých mali Nemci väčšinu. Táto rada odmietala začlenenie Spiša do Uhorska.
Strojcom myšlienky bol Tibor Kelér
Keď si časť spišských Nemcov uvedomila, že snahy o zachovanie Uhorska pravdepodobne neprinesú očakávané výsledky, vystúpili s myšlienkou Spišskej republiky.
Autorom tejto idey bol Tibor Kelér, poslanec uhorského parlamentu za kežmarský obvod.
Spišská republika mala byť podľa Keléra maďarsko-nemecká republika s orientáciou na Maďarsko, v ktorej sa „slovensky hovoriacim Maďarom“ sľubovala absolútna rovnoprávnosť.
Spišská republika mala byť v úzkom spojenectve s Maďarskom, čo jasne svedčí o tom, že v podstate by k zmene nedošlo a toto územie by bolo naďalej pod maďarským vplyvom.
Aktívny bol aj Gyula Hefty
Značnú aktivitu v rušných novembrových a decembrových dňoch roku 1918 vyvinul spomedzi spišských Nemcov najmä redaktor nemeckých spišských novín Karpathen Post Guyla Hefty.
