Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Spišská republika – nesplnený sen spišských Nemcov

Vznik Československa sa nepozdával každému. Najmä na Spiši.

Centrom Spišských Nemcov bol Kežmarok. Centrom Spišských Nemcov bol Kežmarok. (Zdroj: archív Múzea Spiša)

Vznik Československa neprijali všetci jeho obyvatelia s nadšením. Na Slovensku sa nový štát stretol s odporom najmä tých skupín obyvateľstva, ktoré boli späté s Uhorskom.

Išlo predovšetkým o Maďarov a Nemcov. V tomto smere, jednou z najodbojnejších oblastí Slovenska bol Spiš, práve kvôli značnej koncentrácii spomínaných národností.

Od vyhlásenia Československej republiky spišskí Maďari a Nemci rôznymi memorandami a vyhláseniami odmietali pripojenie Spiša k československému štátu.

Na presadzovanie týchto požiadaviek si zriadili Maďarské a Nemecké národné rady spolu s gardami, ktoré mali udržiavať poriadok v župe.

SkryťVypnúť reklamu

Na Spiši sa našli aj Slováci, ktorí odmietali začlenenie do Československa. Tí boli organizovaní najmä vo Východoslovenskej rade, ktorú viedol Prešovčan Viktor Dvorčák.

Najaktívnejšími zástancami Uhorska v župe však boli spišskí Nemci, ktorých centrom bol Kežmarok. Krátko po vzniku Československej republiky si založili Hornouhorskú nemeckú národnú radu. Pobočky tejto rady zanedlho vznikli aj v ďalších spišských obciach v ktorých mali Nemci väčšinu. Táto rada odmietala začlenenie Spiša do Uhorska.

Strojcom myšlienky bol Tibor Kelér

Keď si časť spišských Nemcov uvedomila, že snahy o zachovanie Uhorska pravdepodobne neprinesú očakávané výsledky, vystúpili s myšlienkou Spišskej republiky.

Autorom tejto idey bol Tibor Kelér, poslanec uhorského parlamentu za kežmarský obvod.

SkryťVypnúť reklamu

Spišská republika mala byť podľa Keléra maďarsko-nemecká republika s orientáciou na Maďarsko, v ktorej sa „slovensky hovoriacim Maďarom“ sľubovala absolútna rovnoprávnosť.

Spišská republika mala byť v úzkom spojenectve s Maďarskom, čo jasne svedčí o tom, že v podstate by k zmene nedošlo a toto územie by bolo naďalej pod maďarským vplyvom.

Aktívny bol aj Gyula Hefty

Značnú aktivitu v rušných novembrových a decembrových dňoch roku 1918 vyvinul spomedzi spišských Nemcov najmä redaktor nemeckých spišských novín Karpathen Post Guyla Hefty.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5KWS na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5KWS na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?