Spišiak Branislav Brozman (21) so športovaním začal už ako dieťa. Srdce ho ťahalo k lyžovaniu. Svoju kariéru odložil bokom. Pred rokom začal robiť navádzača Jakubovi Krakovi, niekoľkonásobnému paralympijskému víťazovi v alpskom lyžovaní.
Braňo, ja o vás viem, že ste sa už ako dieťa venovali viacerým športom. Blízky vám bol aj futbal. Prečo ste si teda vybrali práve lyžovanie?
„K športu ma viedli rodičia, ale vždy som mal vo výbere voľnú ruku. Na lyžovaní ma lákala tá rýchlosť, ten adrenalín. Keď som bol na strednej škole dostal som sa k juniorom. A potom som sa dostal aj do repre. Začali medzinárodné preteky, cestovanie po Európe a naháňanie sa za výsledkami.“
Na Majstrovstvách sveta juniorov v Nórsku sa vám ušiel titul majstra Slovenska v obrovskom slalome. Prečo ste sa rozhodli dať sa na navádzanie?
„Vtedy som lyžoval ďalej, ale tá sezóna nebola až taká dobrá. Vymenil som trénera a ten prvý rok po výmene je vždy taký zvykajúci. Bol som v Rakúsku a cez leto v Taliansku. A tam trénovali aj paralympionici. Poznal som niektorých. S Jakubom sme sa dali do reči na lanovke. Jeden deň sme boli spolu, potom sme spolu trénovali a potom sa ma Jakub pýtal, že asi kedy chcem skončiť s lyžovaním. Povedal som mu, že asi po sezóne lebo to bolo finančne náročne. Tak mi povedal, že skonči a poď ku mne. Tak som išiel.“
Takže ste odložili svoj sen bokom a išli pomáhať niekomu plniť ten jeho?
„Už keď som bol na strednej bolo práve navádzanie mojim snom. Takže to vyšlo perfektne. Je ťažké sa dostať k tomu, aby sa človek stal navádzačom. Ak niekto niekoho navádza, tak si ho drží roky a slabozrakých nie je veľa na Slovensku.“
Je to asi aj veľká zodpovednosť, však?
„Je. Keď som pretekal sám a spravil som chybu, tak som nadával sám sebe, ale
teraz, keď spravím chybu, tak pokazím pretek a už sa nejazdia iba medzinárodné preteky, ale poháre, majstrovstvá sveta. Je to na vyššej úrovni.“
Spomeniete si ešte na svoje prvé navádzanie?
